Názvoslovie anorganických zlúčenín

každá zlúčenina má svoj chemický vzorec. Napr. Cr₂O₃. Aby sme sa nemuseli učiť každý jeden vzorec naspamäť, boli zavedené pravidlá pre ich tvorenie.

Poznáme oxidy, sulfidy, hydroxidy, kyseliny, soli kyselín, atď.

V slovenskom názve anorganických zlúčenín je prvé podstatné meno a druhé je prídavné meno.

ELEKTRICKÁ NEUTRALITA

Súčet súčinov oxidačného čísla daného prvku a počtu atómov daného prvku je rovný nule. Zlúčenina je navonok elektroneutrálna.

Napríklad:

oxid meďnatý
 CuO    Cu^II O^-II

Súčin oxidačného čísla medi a počtu atómov medi v zlúčenine ..... 2x1 = 2

Súčin oxidačného čísla kyslíka a počtu atómov kyslíka v zlúčenine ....-2x1 = -2

Súčet týchto súčinov .............................................(2x1)+(-2x1) = 2 +(-2) 2 - 2 = 0

============================================================================

Oxid chromitý Cr₂O₃

Súčin oxidačného čísla chrómu a počtu atómov chrómu v zlúčenine ... 3x2 = 6

Súčin oxidačného čísla kyslíka a počtu atómov kyslíka v zlúčenine .... -2x3 = -6

Súčet týchto súčinov ......................................................(3x2)+(-2x3) = 6 + (-6) = 6 - 6 = 0

======================================================================================

Kyselina sírová H₂SO₄

(H⁺)₂(S⁶)(O^-2)₄  - tento rozpis slúži len na demonštráciu počtu atómov jednotlivých prvkov v zlúčenine

Súčet₁ .... Súčet súčinov kladných oxidačných čísel ........... (1x2)+6=8

Súčet₂ .... Súčet súčinov záporných oxidačných čísel ............-2x4=8

Súčet₁ + Súčet₂ = 8 + (-8) = 8 - 8 = 0

OXIDY

- sú to dvojprvkové zlúčeniny kyslíka s iným prvkom, napr.:

oxid hlinitý - Al₂O₃

Pri tvorení vzorca čítame zlúčeninu sprava doľava

Toto pravidlo platí vo všetkých anorganických zlúčeninách okrem kyslíkatých kyselín.

Pre začiatok si treba zapamätať túto tabuľku:

Tieto prípony sú univerzálne. Využijeme ich aj v sulfidoch, karbidoch, hydroxidoch, kyselinách (kyslíkatých), soliach kyselín, atď.

Oxidy majú vždy oxidačné číslo -II .

Prvý príklad:

oxid uhličitý

Keďže prípona je - ičitý uhlík má v tomto prípade oxid. číslo IV (názov zlúčeiny čítame odzadu a preto začíname uhlíkom)

C^IV O^-II

Ak môžem vydeliť oxidačné číslo daného prvku (v našom prípade uhlíka) s kyslíkom (oxid. číslo -II), výsledok zapíšem na koniec vzorca:

vznikne nám CO₂

Druhý príklad:

Oxid chromitý

Cr^III O^-II

Teraz nie je možné navzájom vydeliť oxidačné čísla. V takýchto prípadoch platí krížové pravidlo:

Do vzorca vždy píšeme číslo bez znamienka, myslím tým Cr₂O₃, nie Cr_-2O₃.

Sulfidy

- dvojprvkové zlúčeniny síry a iného prvku

Spôsob názvoslovia je rovnaký ako pri oxidoch

Prvý príklad:

Sulfid osmičelý

Ak sú oxidačné čísla deliteľné, následovne ich vydelíme

OsS₂  sulfid osmičelý

Druhý príklad

Sulfid železitý

Vidíme, že číslo 3 nie je deliteľné číslom dva, tak použijeme krížové pravidlo.

Hydroxidy

Sú zlúčeniny aniónu OH^- a iného prvku.

Dvojprvkový anión OH^- sa nazýva hydroxid

Hydroxidový anión má oxidačné číslo -1

NaOH - Hydroxid sodný

Číslo 1 je deliteľné 1, ale jednotku do vzorca nepíšeme, takže len NaOH

Príklad druhý

Ca(OH)₂ Hydroxid vápenatý

Halogenidy

Sú to dvojprvkové zlúčeniny aniónov halogénov (Cl, F, Br, I) a iného prvku

Názov zlúčeniny je tvorený podstatným menom a prídavným menom:

Podstatné meno udáva druh aniónu zlúčeniny, ak ide o jednoprvkový a anión, v názve pridáme príponu -id (chlorid kremičitý)

Cl^-I - chlorid

F^-I - fluorid

Br^-1 - bromid

I^-I - iodid

(Upozorňujem, že 4 riadky vyššie som sem uviedol z dôvodu porozumenia systému odvodzovania vzorcov)

a prídavné meno udáva druhý prvok (katión) s oxidačným číslom podľa predpony (viď tabuľka vyššie)

Chlorid kremičitý

Si ^IV  Cl^-I  => IV / I = 4 => SiCl₄

Fluorid uhoľnatý

C^II  F^-I => II / I => 2 => CF₂

Bromid sírový

S^VI  Br^-I => VI / I => 6 =>  SBr₆

Iodid draselný

K^I I^-I  => I / I => I => Keďže číslo 1 do chem. vzorca nepíšeme, vzorec bude KI

Iodid železitý

Fe^III I^-I  => III / I => FeI₃

Bezkyslíkaté kyseliny

Zlúčeniny vodíka a halogénu Cl, F, Br, I,  aj  kys. kyanovodíková (HCN) a kys. azidovodíková (HN₃)

Kyselina bromovodíková = HBr

Kyselina chlorovodíková = HCl

Kyselina fluorovodíková =  HF

Kyselina iodovodíková   =  HI

 Kyslíkaté kyseliny

Vzorce kyslíkatých kyselín tvoríme nasledovne:

Mám napríklad kyselinu sírovú. Vodík má oxidačné číslo I a síra má v tomto prípade VI (prípona -ová/-ový), kyslík má oxidačné číslo -II. Vzorec vytvoríme takto:

Postup pri tvorbe vzorca: Spočítame si oxidačné čisla vodíka a síry: 1+6 = 7 Číslo sedem ale nemôžeme deliť dvomi (oxid. číslo kyslíka). Preto musíme pridať k vodíku čislo 2.

Číslo dva vynásobím oxidačným číslom vodíka: 2x1 = 2 . Výlsedok (čislo 2) sčítam s oxdačným čislom síry [číslo 6 (-ová/-ový)]: 2+6 = 8. Tento výsledok (číslo 8) je už deliteľné oxid. číslom kyslíka (číslo -II) :    8:2 = 4 Výsledok (číslo 4) zapíšem vedľa kyslíka (viď obr).

Znamienko oxidačného čísla (ako napríklad oxidačné číslo kyslíka -II) pri tvorení vzorca neberieme do úvahy.

Dôvod čísla 2 pri vodíku (H) je požiadavka, aby bol súčet súčinov daného prvku a počtu atómov daného prvku rovný nule. (Viď odsek Elektrická neutralita)

V kyseline sírovej je:

súčet súčinov kladných oxidačných čísel .... (2xH⁺)+S⁶ = 2x1+6=2+6=8

súčet súčinov záporných oxidačných čísel má byť -8, aby bola dodržaná elektrická neutralita. Oxidačné číslo kyslíka je -II,

ak číslo -II vynásobíme číslom 4 = -2x4 = -8

Zlúčenina je navonok elektricky neutrálna...... (2x1+6)+(-2x4)=8+(-8)=8-8=0

 Soli kyslíkatých kyselín

Pri reakcii kyseliny s vodou sa kyselina rozdelí na katióny a anióny.

Napr. kyselina sírová - H₂SO₄

H₂SO₄ + H₂O  ––––> H₃O^+I + HSO₄^-I

Pri veľkom zriedení kyseliny s vodou vznikajú síranové anióny:

HSO₄^-I + H₂O ––––> H₃O^+I + SO₄^-II

Niektoré kyseliny nemôžu tvoriť anión s obsahom vodíka, a ako napr. kyselina dusičná:

HNO₃ + H₂O –––––> H₃O^+I + NO₃^-I

Zo začiatku budem písať o jednoduchých soliach oxokyselín, potom prejdem aj na hydrogensoli.

Máme síranový anión. Tento anión sa nazýva aj kyselinový zvyšok.

Oxidačné číslo aniónu zistíme nasledovne:

Chcem vedieť vzorec síranu železitého:

Fe^III SO₄^-II

Aj pri týchto soliach platí: ak sa dajú vydeliť oxidačné čísla, vysledok zapíšeme na koniec vzorca(viď CO₂ hore), ak nie platí krížové pravidlo (viď Cr₂O₃ hore).

Oxidačné čísla sa v tomto prípade nedajú deliť, latí krížové pravidlo:

Vzorec je: Fe₂(SO₄)₃

Ak dopisujeme nejaké číslo za anión (v tomto prípade bude v zátvorke SO₄) musíme ho dať celý do zátvorky.